Marekov blog

( Pokračovanie môjho prvého blogu, ktorý nájdete tu: http://themarllenten.blog.pravda.sk/2015/02/08/prvy-blog/   )

Prvým krokom bolo teda zaregistrovanie na stránke. O pár dní sa mi ozvala milá pani s tým, že som sa zaregistroval a oboznámila ma s možnosťami. Prvá možnosť je pracovať ako plavčík (na pláži alebo pri bazéne), druhá možnosť je vybrať si z ponuky pracovných miest, ktoré ma firma v databáze. Ja som sa na odporúčanie spolubývajúceho rozhodol pre plavčíka. Po telefonáte sa pár dní nič nedialo. Iba som vyplnil na stránke moje údaje. O týždeň či dva mi prišla mailom zmluva o učastí v programe, plus o účastí na kurze plačíka. Vytlačil som si ju, preštudoval, ukázal aj doma,  a nakoniec podpísal a zaniesol na brnenskú pobočku. Už som teda v tom.

Keď som im priniesol zmluvu bolo mi povedané, že by bolo dobré keby som si vybral zamestnávateľa, lebo výber je každým dňom menší. Nasledoval teda výber zamestnávateľa. Na mail mi prišlo pdf-ko s ponukou 16 firiem. Každá v inej lokalite. Uvedené boli možné dátumy nástupu, platové podmienky, počet hodín za týždeň, a priemerná mzda v čistom aj v hrubom z minulého roku. Ja som si vyberal až v januári, keď už bola asi polovica zamestnávateľov obsadená. Vybral som si podľa lokality, mzdy, počtu pracovných hodin v týždni, možnosti nadčasov (v usa sú nadčasy platené 1 a pol násobne viac ako základná mzda) a jednoducho podľa intuície. Vybral som si Washington. Dátum príchodu som si dal až na 6. jún. O pár dni mi však prišiel mail, že by bolo dobré, keby sa môžem dostaviť už k 23. máju (vtedy sa otvárajú bazény takmer v celej amerike), alebo čo najbližšie k tomu dátumu. To pre mňa znamená spraviť významnú časť skúšok v predtermínoch, a najlepšie všetky na prvýkrát. Ale je to pre mňa výzva, motivácia. Tak som súhlasil, a povedal, že sa to pokúsim stihnúť.

Pohovor

Po výbere zamestnávateľa a približnom dohodnutí dátumov som sa prihlásil na pohovor (zapísal do tabuľky medzi ostatných uchádzačov), ktorý bol uskutočnený prostredníctvom Skype-u, priamo s americkým manažérom. Od tety, čo mi vtedy na začiatku volala a stále so mnou komunikuje mailom, mi prišiel mail s potvrdeným dátumom a časom pohovoru, skype kontakt na manžéra priamo do USA, malé povzbudenie a nejaké tipy. Deň pred pohovorom som si manažéra pridal do kontaktov. A pripravil sa. Odpovedal som si na otázky, ktoré by sa ma mohol spýtať, vyhľadal som si slovíčka, ktoré by sa mi mohli hodiť, nacvičoval si úsmev pred zrkadlom a podobné veci. Ráno v deň pohovoru si ma manažér pridal do kontaktov. Priniesom som notebook na miesto v dome s najlepším signálom wifi a najlepším svetlom, nech ma je dobre vidno, pripravil si ťahák s možnými slovíčkami. Netrpezlivo som čakal pred notebookom na svoj čas. (išiel som 15:15, čo znamená 9:15 am v mieste z kade mi volal manažér). Sedel som, trochu nervózny, keď zazvonil skype. Vystrel som sa, nahodil úsmev, a išiel som na to. Chlapík vyzeral na prvý pohľad príjemne, hneď ma upokojil, že sa nemusím báť, že to bude krátke a stručné. Pýtal sa ma na veci ako napríklad prečo chcem ísť do ameriky, či už som niekedy robil plavčíka a čo od toho očakávam. Potom som mu porozprával o mojich koníčkoch, a zaujímalo ho, prečo študujem v Českej republike keď som slovák. Celý rozhovor trval len 10 minút. Na konci mi poďakoval, a rozlúčil sa so mnou so slovami: „We stay in touch“ a s úsmevom. Celkovo som mal z rozhovoru celkom dobrý pocit.

O dva dni mi prišiel mail, v ktorom mi agentúra gratulovala k zisku pracovného miesta 🙂 plus pridali info k nasledujúcim krokom.

V sobotu na Valentína ma čaká prekurz, o ktorom takisto niečo napíšem.