Marekov blog

Dopoludnie na Valentína som strávil na prekurze. Ráno na byte som ešte rýchlo pozrel do mapy, že kde to vlastne ten bazén je a vyrazil som. Prišiel som prvý, a podľa pokynov som čakal vo vestibule. Postupne prišli daľší a daľší. Bolo nás tam, mám pocit, 14. Žiadne dievča, iba chalani. Nakoniec prišla aj slečna, ale to bola naša „vedúca“ ,ktorá prekurz viedla. Na bazéne sme mali vyčlenenú jednu dráhu, keďže nás bolo len 14. Prekurz pozostával z plávania 300m, vylovenia 5kg závažia z dna bazénu (4m), a „šliapania“ vody – to znamená plávať na mieste, len pomocou nôh, ruky museli byť nad hlavou, a to dve minúty.

Prvé bolo plávanie. 100m kraul, 100m prsia a zvyšných 100m každý ako chcel. Prvá sedmička skočila do vody a išli. Jeden za druhým, v jednej dráhe. Slečna „vedúca“ ich sledovala a kontrolovala. Skončili, išli sme druhá sedmička. Nebolo to na čas, ale nikto nechcel zaostávať, a už vôbec nie prísť posledný. Tak sme išli celkom slušné tempo, z bazéna sme vyšli pomerne zadýchaní. Boli tam plavci rôznej úrovne. Niekomu to išlo lepšie, niekomu už menej dobre. Zvládol to ale každý.
Druhá disciplína. Loviť závažie z dna bazéna. Človek skočil na do vody, na kraj bazéna. Slečna stála zhruba 20m ďaleko, na kraji. Vhodila závažie dnu, a ostála tam stáť, aby sme vedeli kde približne to máme hľadať. Doplával som na miesto. Ešte z hladiny som pozrel na dno, kde je to závažie, ktoré mám vyloviť. Videl som ho. Ponoril som sa. Otvoril som oči. Nevidel som ho. Plával som ku dnu, 4m je predsa len celkom dosť. Závažie bolo tmavé, a bolo padnuté akurát na tej čiare, ktorá vyznačuje stred plaveckej dráhy. Z hladiny to bolo dobre vidno, ale pod vodou už horšie. Keď už mi dochádzal dych tak som ho konečne nahmatal a vyplával na hladinu. Naspäť hore to bolo dosť ďaleko. Na chrbáte a so závažím na hrudi som doplával naspať na kraj bazéna, a išiel ďalší.
Tretia disciplína. Všetci sme skočili do vody, do tej hlbokej, kde nikto nedostal na dno. Ruky nad hlavu, slečna zapla stopky, a dve minúty sme šliapali vodu. Celkom fuška po plávaní a záchrane závažia z dna. Slečna si nás ešte odfotila, čas vypršal, hotovo.
Nakoniec sme každý ešte išli na krátke interview v angličtine, aby si „vedúca“ overila na akej úrovni je naša angličtina. Celý prekurz, aj s interview, trval približne hodinku a štvrť.